Sneh sa v Bratislave už začal topiť a to ma trochu potešilo, lebo bolo vonku teplejšie. A toto som si myslel aj o svojom súkromnom živote. Ľady sa roztopia a s nimi aj moje problémy. Ale život sa neriadi pravidlami prírody, a preto som mal dnes veľmi zlý deň. Je škoda o tom rozprávať. Všetko je jeden veľký omyl.
Stmievalo sa skoro v krajine, v ktorej som žil. Som mimozemšťan a planéta, na ktorej žijem sa volá Kepler-186f. To je môj domov. Ale keď sa zamyslíme, čo je vlastne domov? Je to miesto, kde nám je najlepšie. Miesto, ktoré sa nevyrovná žiadnemu inému, aj keď môže byť aj všade inde dobre. Ja nepatrím na planétu Kepler-186f. Rovnako ako sa ľudia hádajú a robia si zle, robia to aj mimozemšťania. Na oblohe zapadalo červené slnko. Deň sa pre mňa skončil, ale zajtra pokračuje. Čo ma bude čakať zajtra? Skočil som z múru na zem. Vždy som tu pozoroval západ slnka. Múr bol popísaný farebnými názvami a rozpadal sa, ale aj tak som na ňom vždy sedel a pozoroval koniec dňa. Ako vyzerajú mimozemšťania? Zaujíma vás to, že? Telo máme červené ako paprika, ruky modré ako obloha a hlava je čierna. Je to prekliate, ktoré na nás uvrhla tajomná veštica, ktorú sme oklamali…
Vyšiel som z vlaku a začalo snežiť. Snehové vločky mi viali do tváre a v ľudskom svete sa rozpútala búrka. Blížia sa…
Celá debata | RSS tejto debaty