Divoká prestávka
2.Kapitola-Nepríjemný čašník
,,Kde je ten čašník?“Obzrela som sa po chodbe.
,,Snáď,nie je preč?“Ostro som sa pritisla na dvere.
,,Roznášanie zamilovaných večier je,ale pekný zábijak.“Prečítala som papierik s náplňou práce,ktorý bol kúskom lepiacej pásky prilepený na stene.
,,Mladá paní,čakajte!„Tackala sa ku mne aká si neznáma žena.Oči si chránila čiernymi,slnečnými okuliarmi rovnako,ako známe celebrity.
Jej štíhle telo-obopínali čierne,úzke šaty,ktoré som niekedy-veľmi dávno-chcela od Jozefa,ako narodeninový darček.
Našťastie som ich nedostala,pretože mi miesto nich ,,moja láska“ kúpila nové džínsy po,ktorých som rovnako túžila,ako po tých šatoch.
,,Prosím,čo si prajete?“Milo som sa prihovorila.
,,Kde je vedúci?“Zvrtla sa.
,,Môj vedúci?“Nechápavo som pozerala.
,,Áno,váš vedúci.“Prikývla a začala sa hrabať vo svojej kabelke.
,,Môj vedúci,tu nie je.“Ešte nechápavejšie som pozerala.
,,Počkajte,už to mám!“Zvolala,keď som sa rozhodla na odchod.
,,Tu máte!“Podala mi ružový rúž.
,,Čo s tým mám robiť?“Vytrhla som jej ho z rúk,ako nevďačné dieťa.
,,Môžete si tým nalíčiť ústa.“Najprv ukázala na rúž a potom aj na ústa.
,,Keď chcete predvediem vám,ako sa s takým rúžom zaobchádza?“Opäť som na ňu pozerala s nechápavým svedomím.
,,Ja viem,ako sa používa rúž.“Vyvalila som oči.
,,Ale neviete…“
,,Viem!“
,,Len mi prosím povedzte,kde je váš úžasný vedúci?“Usmiala sa.
,,Po prvé-môj vedúci tu nie je.Po druhé-ja nie som pracovníčka…“
,,Tak potom,kto ste?“Opäť sa na krátko usmiala.
,,Som zákazníčka na úrovni,takej vzácnej,ako celebrity.“Rukou som si prešla po vlasoch.
,,Hm…“Zarazila sa.Pre zmenu-mi rúž z rúk vytrhla teraz ona.Strčila si ho do kabelky.A chôdzou bohatej paní kráčala preč.O chvíľu som ju ani len nevidela.Bola navždy preč a to aj s krásnym,ružovým rúžom.
Pobrala som sa na odchod k svojmu stolu,ktorý nám rezervoval môj skvelý Jozef.
Keď som zrazu začula kroky.Kroky niekoho mocného,ale kroky mocného vždy ovláda niekto veľmi slabý,ale aj veľmi bohatý a pyšní.
Bohatá paní,stála za mnou aj so svojim osobným….ochranárom.
Ona bola síce celkom malá,za to ,,ochranár slávnych“ bol hodne vysoký,veľký…..urastení a svalnatí.Mohutné svaly mal natlačené v koženej bunde,ako sardinky v plechovke.
Celým telom chránil svoju zverenkyňu.Nespustil z nej oči,ani len na sekundu.Za to zo mňa po sekunde spustil oči,každý.
,,Nevďačná čašníčka.“Poznamenal po pár minútach.Paní len prikyvovala,ako plyšový medveď,zatiaľ čo som sa ja cítila úplne bezmocne.
Nie,som čašníčka,som zákazníčka.Nemajú právo mi nahovárať,že som niekto iný.
,,Neopovážte sa nám znovu ukázať!„Vyhrážal sa aj so svojou bohatou zverenkyňou.
Dobre,po chvíľke už zmizli naozaj nadobro.Dvere tejto romantickej reštaurácie sa zavreli spolu s nimi,bez smútku,bez nadšenia a bez irónie.
Ešte raz som si obzrela dvere-nášho ,,nepríjemného čašníka“.
Potom som už naozaj nadobro odišla z tohto skrytého miesta.
Opäť som prišla do hlavnej časti reštaurácie.Jozef ešte stále sedel na svojom mieste-na stoličke.Neustále sa obzeral,asi ma hľadal už riadnu chvíľku.
Ohromujúco pozeral,keď som sa tomu,známemu čašníkovi vrútila do cesty.Práve nám niesol to naše objednané-kura s ryžou.
,,Marta,nejako podivno si bola dlho preč.“Odtiahol ma z cesty.Sadla som si na protiľahlú stoličku.A stíšila som dych.
Nepríjemný čašník-našu delikatesu položil na stôl,priamo pred nás.Jozef sa nadýchol vône a dodal:,,Na tomto mieste je personál dokonalý.“No určite.Ja ti ukážem,aký dokonalý personál,tu majú.Hlavne čašník patrí k tým najviac dokonalým.
Pokračovanie v poslednej časti,2.Kapitola-Nepríjemný čašník-Divoká prestávka
Celá debata | RSS tejto debaty