Divoká prestávka
2.Kapitola-Nepríjemný čašník
Znovu som ležala,s rukami zašpinenými od krvi a veľkou modrinou na hlave.
Chlad sa mi usadzoval na celom tele rovnako,ako keď kvapky vody tuhnú v mrazničke.Ale nevzdávala som sa.,,Nenechám svoje deti bez matky!Nebudem ďalšia žena,ktorá umrie iba kvôli neschopnosti k viere!“Opakovala som bezmocne,tichým hlasom.
Krivá ako starý stĺp som sa zdvihla z vane.Pod nohami som mala vlhko,ako keby som sa umývala.Chodenie bolo zo začiatku veľmi ťažké,nohám sa nechcelo priveľmi poslúchať.Ale po čase som to zvládla.Prišla som k dverám,pochopiteľne k zamknutým dverám.Zatriasla som nimi a vydala som zo seba pár hlasných zvukov,ktoré som ani ja nevedela dobre poprekladať do ľudskej reči,preto som radšej po čase zostala ticho.
,,Au!Au!Au!“Ozvalo sa spoza dverí,ako odpoveď na moje zvuky.
Nevedela som rozlíšiť kto z mojej domácnosti,také podivné zvuky vydáva.Žeby to bola moja malá dcéra ,,Mária“ alebo by to bol môj syn ,,Karol“,ale pokiaľ sa dobre pamätám,pred odchodom do kúpeľne som videla Karola sedieť za počítačom a Máriu som zase videla pred televízorom.
,,Jozef,otvor mi dvere,deti ma tu zavreli!“Zakričala som najhlasnejšie,ako som doposiaľ vedela.Lenže,odpovedi som sa nedočkala.
,,Mária,prosím ťa pusti ma!Sľubujem,že ti tú bábiku,ktorú tak strašne chceš kúpim.“Zakričala som po dlhom čase ,,myslenia„
,,Mama čo chceš?“Neochotne sa ozvala moja dcéra.
,,Chcem,aby si mi otvorila dvere!“Zavrčala som tiež neochotne.
,,Nemôžem ti otvoriť…“Nepokračovala ďalej v rozprávaní.
,,Prečo?“Pýtala som sa už úplne bez sily.
Prečo mi nechce otvoriť?V kúpeľni nežije žiadne iné monštrum,než ja.
Pokračovanie v ďalšej časti,2.Kapitola-Nepríjemný čašník
Celá debata | RSS tejto debaty